Ak vás článok zaujal, upozornite naň svojich známych. Vypíšte údaje a odošlite.
Milan

Vlani začiatkom septembra som mu zavolal a spýtal sa, či ide na okruh do Grobnika. Chcel som vedieť, či mi niečo nakrúti. Normálne, veď sme sa predtým stretli v Brne, na Hungaroringu, aj v Poznani. A vždy mi dal kazetu s obrázkami, ktoré spravil. Keď som mu za to ponúkal honorár, poslal ma - no veď viete kam...
„Toto je pre šport a ja len chcem, aby si to odvysielal" - bola jeho ďalšia veta.

Ale v septembri mi do telefónu povedal, že do Chorvátska necestuje a ani by mi nemohol nič nakrútiť, lebo má dajaké problémy a nezdvihne ruku. Chvíľu sme hovorili o tom, že si ju asi presilil, alebo má zacviknutý nerv. Rozlúčili sme sa s tým, že sa uvidíme na ďalších pretekoch v Brne...
Neprišiel, po čase som sa dozvedel prečo, a dnes už viem, že nepríde. Lebo je v cieli, skončila sa jeho životná jazda na čas.

Pred viac než tridsiatimi rokmi sme sa stretli v jednej televíznej redakcii. On - mladý asistent kamery, ja ešte o čosi mladší redaktor. Odvtedy sme spolupracovali. V niektorom období viac, v inom menej, ale vždy sa tie naše životné amplitúdy pretkávali a pokračovali sme v robote. Auto moto revue, dnes už len vyblednutá značka, to bola ďalšia etapa, ktorá nás roky spájala.
Vlastne, motorizmus a motoristický šport, nikdy neboli pre nás robota. Viac zábava, koníček. A že sme sa pri tom niekedy zabávali až do rána? Aj to patrí k životu v tejto komunite.

Rýchle autá, rýchle motorky a navyše rýchly životný štýl. Nič proti rýchlym strojom, lenže - aj tomu štýlu sme sa prispôsobili. Pritom, keď sme niekedy sedeli pred jeho chatou pri Dunaji, popíjali a fajčili, nemali sme chuť rýchlo žiť. Skôr plynúť ako tá rieka, s ktorou bol Milan bytostne zviazaný. Ale ešte bolo treba spraviť to, ono, ešte vyrobiť takú reláciu, napísať taký scenár. A zvyčajne preto, lebo išlo o šport...
Keby človek vedel, že je v životnej cieľovej rovinke, možno by podvedome ubral plyn. Ale takí ako Milan Matis držia otáčky do posledných metrov. To z nich robí víťazov, na ktorých sa nezabúda. Páni, tak keď na jar, na začiatku sezóny, naštartujete motory, spomeňte si na pána kameramana.
Vlado Janků
Diskusia k článku
Dátum: 14. 4. 2010 o 10:11
velmi nam chybas ocko
Dátum: 9. 2. 2010 o 23:23
Dátum: 6. 2. 2010 o 11:57
Ale dnes, to bol opat po nejakom case pre mna sok. Odisiel prima clovek, kamarat. Som smutny.
Milan, vdaka za vsetko.
Dátum: 6. 2. 2010 o 9:33

Dátum: 6. 2. 2010 o 0:21
Clapciííí VŠETKO ZLE - PETORKA - VĚTKO ODZNOVU !!!!!
Dátum: 6. 2. 2010 o 0:14
Energiu a nápady, ktoré šíril okolo seba boli vždy perfektné. Nezabudnem na reláciu POLYGON , na novinárske relly ,neskutočné komentáre k jeho nakrútenému materiálu.
Milan nebol len kameraman, dramaturg, režisér ale aj ten čo položil kameru ,zamyslel sa a každý pre nás neriešiteľný stavebný, strojársky, organizačný problém dokázal riešiť.
Veľa projektov ktoré mal v hlave už nebudú. Škoda
Priatelia !
Zapáľme sviečku, a na Matiskovu počesť si dajme jeho obľúbenú vodku !
A na záver : Milanov obľúbený
Dátum: 5. 2. 2010 o 23:31
Dátum: 5. 2. 2010 o 19:51
Dátum: 5. 2. 2010 o 16:50
Dátum: 5. 2. 2010 o 15:14
Ahoj!!!Dátum: 5. 2. 2010 o 14:33
Odpočívaj v pokoji.
Tibor
Dátum: 5. 2. 2010 o 11:21
Začal nový rok a tý najlepší idú do cieĺa
Maj sa tam hore lepšie ako my tu dole
Ahoj a Veĺa dobrého svetla 
Najnovšie galérie


Miroslav 







